Farma Gregora Gomola
Vysokoškolské vzdelanie, poľnohospodárske strojárstvo
Farma sa nachádza v juhozápadnej časti Slovinska, v krasovej oblasti Kočevje, ktorá sa vyznačuje veľkým podielom lesov bohatých na voľne žijúce živočíchy, vrátane veľkej populácie medveďa hnedého. Táto oblasť sa tiež vyznačuje kontinentálnym podnebím a častým nedostatkom vody v letných mesiacoch. V minulosti bola oblasť obývaná príslušníkmi nemeckej menšiny, ktorí migrovali počas druhej svetovej vojny. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa uskutočnil pokus revitalizovať túto oblasť a v tomto čase bola založená aj farma. Oblasť stále patrí k ekonomicky slabším. Problémom je emigrácia obyvateľstva a opúšťanie poľnohospodárstva.
Vysokoškolské vzdelanie, poľnohospodárske strojárstvo
Počet pracovníkov | Členovia rodiny | Iní pracovníci |
---|---|---|
Plný úväzok | 2 | 1 |
Čiastočný úväzok/ sezónny pracovník | 0 | 1 |
Farma sa nachádza na krasovej plošine v nadmorskej výške 800 m n m.. V minulosti sa tu nachádzalo osídlenie, ktoré však bolo opustené. Farma bola založená koncom 80. rokov, keď boli všetky zariadenia a obývacie priestory renovované. Farmár a jeho manželka žijú na farme, zatiaľ čo ich dve dcéry navštevujú strednú školu a počas výučby na farme nežijú. Kočevje, najbližšie mestské osídlenie, je vzdialené 13 km. Všetko mlieko sa dodáva malej mliekárni, kde sa spracováva na ekologické mliečne výrobky, najmä na kefír. Mlieko poskytuje trvalý zdroj príjmov a mliekárenstvo má na trhu dobré umiestnenie. Na farme sa zaoberajú výrobou drevených štiepok, ktorá je doplnkovou činnosťou a mechanickou údržbou, ktorá je poskytovaná iným poľnohospodárom. Hlavnými problémami farmy je hojná populácia jeleňov znižujúca produktivitu trávnatých plôch, nedostatok vody počas letného obdobia a ťažkosti pri zabezpečovaní pracovnej sily.
Charakteristickým znakom krasového regiónu v tejto časti Slovinska sú rozsiahle lesy pozostávajúce predovšetkým z buka a jedle. Charakteristické sú plytké, nerovnomerné, neúrodné pôdy s vápenatým podložím a vysokou priepustnosťou vody. Sú preto nevhodné na intenzívne poľnohospodárske využitie. Táto oblasť bola kvôli historickým okolnostiam už v minulosti riedko osídlená, a dnes je ešte viac vyľudnená než iné podobné oblasti v Slovinsku. V dôsledku neustáleho zvyšovania podielu lesov, opustenia poľnohospodárstva a odchodu obyvateľov, každá farma a každý kus poľnohospodárskej pôdy zohráva dôležitú úlohu zachovanie kultúrnej krajiny. V rámci revitalizačného programu regiónu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa niektorým mladým poľnohospodárom podarilo farmy obnoviť. Nie všetkým sa podarilo prežiť, ale táto farma to dokázala. Farma je v oblasti Natura 2000 a zaoberá sa ekologickou produkciou mlieka. Jedinou podporou, ktorú farmár na začiatku dostal, boli pozemky prenajaté od miestnej poľnohospodárskej spoločnosti. Pri nákupe dobytka, strojov a rezidenčných budov sa museli investovať rodinné úspory. Farme bola taktiež poskytnutá podpora vo forme krmiva pre zvieratá. Pre rozvoj farmy bolo tiež dôležité, že mliekáreň mala možnosť prepraviť mlieko priamo z farmy. Farme sa takisto dostalo podpory vo forme služieb a pracovnej sily od iných poľnohospodárov, ktorí do tejto oblasti prišli rovnako ako Grega. Ten sa tiež pripojil do miestneho poľnohospodárskeho družstva. Prvé desaťročie na farme bolo pre neho najťažšie. Do nového kultúrneho prostredia prišiel sám a musel si tu nájsť nových známych a priateľov. To všetko sa dialo počas turbulentného politického obdobia. Situácia na farme sa zlepšila po tom, čo si založil vlastnú rodinu, postavil nový dom, prešiel na ekologickú výrobu mlieka a zriadil výrobu drevnej štiepky. Súčasne sa zlepšila politická situácia po vstupe Slovinska do EÚ. Poľnohospodárska politika sa počas tohto obdobia veľmi menila v porovnaní s obdobím, keď s poľnohospodárstvom začal. Teraz prežitie farmy do veľkej miery závisí na Programe podpory rozvoja vidieka. Ten je síce vítaný, ale získavanie finančných prostriedkov z nich je časovo náročné, zložité a ani zďaleka nestačí na prežitie farmy.
• Poľnohospodárstvo je neustály boj o prežitie a znamená neustálu prácu v neistote. Nie sú tu žiadne pokojné obdobia. Jedinou výhodou je nezávislosť.
• Každá farma a jej história je jedinečná. Je dôležité poznať skúsenosti druhých a počúvať ich rady, ale nakoniec, každý farmár sa musí rozhodnúť sám.
Farmár má univerzitné vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva, ale nepochádza z vidieckeho prostredia. Po ukončení štúdia si chcel založiť svoju farmu. Dostal príležitosť vo vyprázdnenej oblasti Kočevska. Pre opätovnú obnovu krajiny a zachovanie poľnohospodárstva sem boli lákaní ľudia, ktorí by boli pripravení usadiť sa a hospodáriť na týchto miestach. Noví obyvatelia nepodstúpili žiadny vzdelávací program a okrem pôdy na prenájom nedostali žiadnu ďalšiu podporu. Mnoho ľudí to vzdalo a odišlo. Grega uspel vďaka podpore svojej rodiny (najmä jeho manželke, ktorá pochádza z poľnohospodárskeho prostredia, pracovala na veľkej mliekárenskej farme a má vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva). V tomto príbehu zohrávajú dôležitú úlohu aj Gregove osobné vlastnosti. Je tvrdohlavý, rozhodný, komunikatívny a vybudoval si pevnú sociálnu sieť.
Prostredie a prírodné podmienky tu neprajú intenzívnemu poľnohospodárstvu. Na prežitie je okrem poľnohospodárstva potrebné nájsť aj iné zdroje príjmov. Za takýchto podmienok je logické, že Grega si zvolil ekologickú výrobu a dodatočnú multifunkčnú činnosť - výroba drevenej štiepky pre potreby neďalekej továrne. Z dôvodu životného prostredia sú bežné konflikty medzi poľnohospodármi, lesníkmi a poľovníkmi. Poľnohospodári majú pocit, že sa uprednostňujú záujmy ostatných skupín. Aj keď poľnohospodárska politika poskytuje určitú podporu, táto nie je rozhodujúca pre prežitie poľnohospodárstva v tejto oblasti. Povinné vzdelávanie o opatreniach Programu rozvoju vidieka nie je medzi farmármi veľmi populárne. Vzdelávanie v poľnohospodárstve v týchto oblastiach by bolo potrebné pre ľudí, ktorí rozhodujú v poľnohospodárskej politike. Grega tvrdí, že väčšinu poznatkov získal z vlastných skúseností a prostredníctvom výmeny skúseností v miestnom prostredí. Budúcnosť farmy závisí od rozhodnutí dcér, či by niektorá z nich bola pripravená zostať na farme a riadiť ju po skončení školy. Grega tiež uvažuje o opustení alebo prispôsobení mliečnej výroby po odchode do dôchodku. To by práce uľahčilo. V letných mesiacoch tiež existuje možnosť výroby mäsa alebo produkciu mlieka treba znížiť, či začať s výrobou vlastného syra.
silné stránky | slabé stránky |
---|---|
|
|
príležitosti | HROZBY |
|
|
Pre poľnohospodárstvo najmä v tejto oblasti sú potrebné osobné vlastnosti, ako sú vytrvalosť, túžba po nezávislosti a rozhodnosť. Povinné formy vzdelávania sa neoceňujú. Vyššie poľnohospodárske vzdelanie je veľmi užitočné, ale nie dostatočné. Je potrebné zdieľať skúsenosti, spolupracovať a vzdelávať sa spontánne.
• Ako šíriť vedomosti a zručnosti bez toho, aby ich farmárom nútili?
• Sú poľnohospodári jedinou skupinou, ktorá potrebuje vedomosti a zručnosti týkajúce sa poľnohospodárskej krajiny?