Farma sa nachádza v typickom alpskom prostredí Kamnicko-Savinjských Álp v pohraničnom regióne s Rakúskom v nadmorskej výške 900 m. Na poľnohospodárskych pozemkoch tu v dôsledku nadmorskej výšky, reliéfu a vysokohorskej klímy prevládajú lúky, pastviny a chov hospodárskych zvierat. Z tejto oblasti pochádza plemeno oviec zvané Jezersko-solčavska. Okrem toho je v tradičnom poľnohospodárstve tohto regiónu veľmi dôležitá aj lesohospodárska činnosť. Miesto je charakterizované rozptýlenými osídleniami s nezávislými farmami. Dôležitou činnosťou je tiež cestovný ruch. Ten v predchádzajúcich desaťročiach mierne poklesol, ale postupne znova nadobúda význam. Jedným z dôležitých bodov obnovy cestovného ruchu je Šenkova farma, ktorú pred niekoľkými rokmi úplne prebudoval mladý pár farmárov.
Stredné odborné vzdelanie
| Počet pracovníkov | Členovia rodiny | Iní pracovníci |
|---|---|---|
| Plný úväzok | 3 | 0 |
| Čiastočný úväzok/ sezónny pracovník | 6 | 1 |
Šenkova farma svojimi ôsmimi drevenými budovami, zoskupenými do usadlosti predstavuje perlu alpskej architektúry. Bola založená pred viac ako 500 rokmi. Hlavný dom je z roku 1517 a osada vznikla po zmiznutí jazera v 14. storočí. Usadlosť si zachovala svoj pôvodný vzhľad a dom je chránený ako národná kultúrna pamiatka, a preto podlieha prísnej ochrane. Farma je silne orientovaná na turistickú činnosť a ponúka domáce ekologické produkty zo záhrad a sadov a chová tradičné slovinské autochtónne plemená hovädzieho dobytka, ovce a hydinu. Na farme žijú už štyri generácie. Všetci členovia rodiny sa zapájajú do práce v poľnohospodárstve a počas sezóny tiež prijímajú dobrovoľníkov zo Slovinska aj zo zahraničia. Samotná farma, ako aj členovia rodiny sú úzko prepojení s miestnou komunitou a aktívne sa podieľajú na poľnohospodárskych prácach. Polona je prezidentkou turistického združenia Jezersko. Toto miesto sa nachádza v lokalite Natura 2000 a považuje sa za samostatnú obec.
Vzhľadom na ťažké podmienky hospodárenia, obyvatelia Jezerska vždy hľadali zárobok mimo poľnohospodárstva. Najdôležitejšími odvetviami bolo lesníctvo spracúvajúce známy Jezerský smrek, preprava pozdĺž ciest spájajúcich Slovinsko a Korutánsko, výroba dreveného uhlia a neskôr cestovný ruch a turistika. Nad Jezerskom sa nachádza jedna z najstarších horských chát v Slovinsku, nazvaná Česká chata. Tá bola postavená českými horolezcami v roku 1900, ktorí väčšinou pochádzali z okruhu priemyselníkov vlastniacich továrne v meste Kranj. Jezersko leží v typickej alpskej krajine s vysokými strmými svahmi s horskými pasienkami nad hranicou lesa. Krajina je riedko osídlená, čo je dôsledkom deagralizácie a migrácie obyvateľov do mesta. V poslednej dobe bola oblasť oživená, a to najmä vďaka mladým nástupcom poľnohospodárov a ich rodinám, čo je čiastočne podporené z prostriedkov Programu rozvoja vidieka, ktoré sú do značnej miery zamerané na rozvoj cestovného ruchu a udržateľného poľnohospodárstva.
• Farma znamená predovšetkým veľa práce, ale prináša aj veľa radosti. Je dôležité, aby farma prežila a zabezpečila existenciu pre budúce generácie.
• Zdroje poskytované štátom tu skutočne existujú, ale byrokracia s nimi spojená je odstaršujúca a príliš komplikovaná.
Farmu prevádzkuje mladý pár s pomocou viacgeneračnej rodiny. Pred niekoľkými rokmi obaja opustili svoje dobré zamestnania, aby začali s rozvojom cestovného ruchu na farme. Chceli využiť mimoriadny potenciál, ktorý farma má vďaka statusu chránenej kultúrnej pamiatky a vďaka jedinečnému prírodnému prostrediu. Na získanie dostatočných finančných prostriedkov museli predať niektoré poľnohospodárske pozemky a tiež požiadali o finančné prostriedky z Programu rozvoja vidieka. Mali tiež istú podporu vo forme poradenskej služby, ale väčšinu práce museli robiť sami. Toto bolo najťažšie obdobie procesu obnovy, pretože rodina nedisponovala žiadnym pravidelným príjmom a bola preto závislá od svojich úspor. Obdobie obnovy trvalo dlhšie, než sa plánovalo, takže úspech by bol nemožný bez stanovenia jasnej vízie a cieľov do budúcnosti. Po prvých pár rokoch od začiatku agroturistických aktivít sa hlavným problémom stalo prilákanie hostí. Trvalo niekoľko rokov, než rodina dosiahla uspokojivé výsledky. V súčasnom období rozvoja podniku je hlavným záujmom rozvíjať relevantný obsah, ktorý sa turistom ponúka a určovanie úloh a povinností pre členov rodiny. Počas celého procesu zakladania úspešného rodinného podniku sa museli veľa učiť. Nemali skúsenosti s projektovým riadením, stavebným inžinierstvom alebo manažmentom cestovného ruchu a podnikateľské schopnosti získali riešením vyskytujúcich sa problémov. Tvrdia, že majú podporu inštitúcií a miestnych orgánov, ale prácu musí vykonávať celá rodina. Našťastie sú členovia rodiny veľmi prepojení, pracovití, sústredení, vytrvalí a ochotní sa učiť. Nakoniec sa úsilie vyplatilo. Teraz sú si istí, že urobili správne rozhodnutie a že agroturistika založená na jedinečných hodnotách prostredia a kultúrnych hodnotách má veľký potenciál. Vidia tiež veľa susedov vo svojom okolí, ktorí si vyberajú podobné cesty pre rozvoj a zachovanie svojich fariem. Tiež sú pripravení zdieľať a vysvetľovať svoje skúsenosti tým, ktorí sú na začiatku toho istého procesu. Takéto výmeny a stretnutia organizujú rôzne organizácie; združenie turistických fariem, združenia vidieckych žien, turistické združenia, poradenské služby, rozvojové agentúry ... Všimli si tiež zvýšenú pozornosť verejnosti, ktorá sa venuje zachovaniu a ochrane poľnohospodárskej krajiny. Je tiež veľmi dôležité, aby ľudia mali možnosť vymieňať si skúsenosti z tejto oblasti s rôznymi ľuďmi mimo vidieckeho miestneho prostredia.
| silné stránky | slabé stránky |
|---|---|
|
|
| príležitosti | HROZBY |
|
|
Formálne nadobudnuté poznatky nestačia pre potreby riadenia farmy a cestovného ruchu na farme. Výmeny skúseností a ukážky osvedčených postupov sú veľmi dôležité. Učenie sa z vlastnej skúsenosti je veľmi dôležité. Je potrebné mať víziu a ciele, ako aj vytrvalosť, vynaliezavosť a podporu rodiny a miestnych obyvateľov.
• Ako prenášať poznatky nenásilným spôsobom?
• Aké kanály môžeme použiť na prenos týchto poznatkov? Kedy začať školenia? Nie je to otázka celoživotného vzdelávania?
